“konaním” štátnych orgánov a nimi podmieneným neprehľadným dianím okolo Drukosu a jeho dcérskych spoločností vrátane transformovaných – požiadať Vás v zmysle zákona č. 153/01 o  prokuratúre o priamy prokurátorský dozor s využitím odborných služieb Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Táto žiadosť nadväzuje na moju žalobu proti SR z 01.04.2003, ktorú Vám v kópii pre Vašu potrebu prikladám. Obdržali ju 02.04.2003 aj všetci lídri parlamentných politických strán SR (ANO, HZDS, KSS, KDH, SDKÚ,SMER, SMK).

Dôvody tejto žiadosti:

• už spomenuté ohrozené ústavné práva veľkého počtu občanov SR
• prevažne nesprávny, hrubo zasahujúci a zmätky spôsobujúci úradný postup štátnych orgánov (nesprávnym úradným postupom môže byť i nečinnosť)
• neprehľadná a verejnosti i veriteľom neznáma činnosť množstva záujmových skupín v tejto kauze
• prevažne jednoduchí ľudia, pretože takí tvoria veriteľov Drukosu, ale i my zložitejší, jednoznačne za vinníka tejto kauzy považujeme orgány štátu
• združeniu poškodených občanov (ZPO) sa zatiaľ nepodarilo združiť ani 10% ohrozených účastníkov (údaj z Bratislavy) ale sú aspoň aktívni a je treba ich rešpektovať
• vidina “lovenia v mútnych vodách” či nemalého profitu z legálneho “zastupovania veriteľov” nielen právnymi odborníkmi ale i záujmovými intrigánmi, urobila z hospodársky relatívne zdravého, z nuly sa rozvíjajúceho slovenského podnikateľského subjektu hryzovisko hyen túžiacich po porcii zdochliny. Iste uznáte, že toto nie je záujmom verejným ani ústavným. Je to vývoj silne dehonestujúci pojem slova demokracia a jeho tak ťažko sa znovu rodiaceho sa ducha v hlavách najmä jednoduchých občanov, ktorým “štátny socializmus” zabezpečoval s istotou ich obmedzené potreby a “štátna demokracia” im v ich očiach zabezpečuje s istotou okradnutie o úspory za netransparentných okolností.
• za ústavný záujem a cieľ štátu zhodne s Vami považujem (okrem už spomenutého práva na vlastníctvo a jeho ochranu) aj neustále rozvojové tendencie podnikania (viď preambula ústavy o hospodárskej prosperite) a rozširovanie slobody podnikateľského prostredia, rozvoj súkromnej iniciatívy a tvorivosti občanov i právnických osôb zákonom nezakázanej, naopak- žiadúcej, vedúcej k prosperite štátu i každého jedného občana i kapitálovo “malého”
• verejným i ústavným záujmom vyspelej demokracie na hospodárskom poli je predsa prosperita a tá je podmienená okrem už spomenutej maximálnej slobody podnikateľského prostredia perfektnými a nemeniacimi sa pravidlami “hospodárskej hry”, vymožiteľnosťou práva, transparentnosťou, rešpektom zákonnosti a rovnosťou pred ňou a len zriedkavými, výlučne podpornými zásahmi štátnych orgánov do podnikateľského prostredia. Výsledkom takejto demokracie je civilizovaným svetom desaťročia dosahovaná vysoká prosperita s patričnými požitkami aj pre jednoduchých ľudí.
• štátnym orgánom sa 12 rokov nedarí ustrážiť prosperitu a ústavnosť ani v podnikaní mnohých “veľkých rýb” nehovoriac o malých a stredných, pretože trestuhodne ignorujú rovnosť pred zákonom. Asi preto, že sú politicky závislé.
• žurnalisti ako odkrývači nerestí a nezákonností sú bez prepáčenia často pokakaní, nedôslední, často účelovo zaujatí a háklivé kauzy radšej nevyťahujú na svetlo božie, pretože sú finančne závislí.
• vláda okrem úspešnej zahraničnej politiky pričasto plytvá svojimi kapacitami na žabomyšie problémy a malé a stredné podnikanie jej 12 rokov uniká. Výsledkom je narastajúca apatia malých a stredných nielen podnikateľov ale aj občanov, stagnácia zamestnanosti a citeľný únik najlepších mladých do “civilizačne starších” demokracií, ktoré sa vypiplali za 200 rokov k vyššej dokonalosti, zatiaľ čo my sme experimentovali s rovnomerne rozdelenou biedou diktatúry proletariátu a odučili dve až tri generácie povinnosti a umeniu postarať sa každý sám o seba a mať úctu k civilizačnému kapitálu hmotnému i duchovnému svojich predkov (k zveľaďovanej pôde a umeniu na nej podnikať, podobne k prírode, remeslám, práci, surovinám a odpadom a všetkým formám finančného kapitálu ako i umeniu prosperovať pri slušných pravidlách hospodárskej súťaže, aj nepísaných, takzvaný gentleman agreement. Základom prosperity totiž nie sú iba kapitálové kolosy. Vo vyspelých demokraciách národný dôchodok a zamestnanosť vytvára nezriedka až z 80% malé a stredné podnikanie.
• nie sú už takmer 6 mesiacov žiadne vierohodné verejné informácie o podnikaní s kapitálom 40.tis veriteľov, ktorých partnerom podľa zmlúv cez BDV družstvo je osobne Ing. Mojžiš. Prokurátorský dozor by mal napomôcť stransparentniť dianie v Drukose, zabezpečovať vydávanie pravidelných tlačových správ alebo aspoň dozor nad nimi, poskytnúť vláde objektívnejšie podklady nato, aby vedela, ak treba, správne, optimálne či múdro pomôcť a napraviť tak doterajší mylný, na vlastnú politickú škodu nešťastne zaujatý, nesprávny postup orgánov štátu. Vo verejnom i ústavnom záujme je predsa prosperita, pretože je základom rozvoja a teda i zamestnanosti a chuti ďalej a viac podnikať...ale to sa už opakujem. Len v prípade Drukosu viac ako 100.tis občanov tento verejný záujem zo strany štátu nepociťuje. Má to a ešte bude mať pre demokraciu veľmi nepriaznivé politické následky. Terajší politický stav dominantne určuje zatiaľ úspešná zahraničná politika, najbližšie voľby budú mať inú prioritu!
• okrem žiadúcich účastníkov (ZPO, Ing. Mojžiša a zúčastnených zahraničných investorov) “špekulujú” okolo štátnou a bankovou neprajnosťou doráňanej obete ďalšie nežiadúce finančné a právne hyeny.
• nie som si istý, či v prípade predstaviteľov ZPO ide o manažérsky a právne schopných ľudí. Na spoluprácu s nimi ma získaval šéfredaktor s povesťou vagabunda a pri prvej skúšobnej kauze s ním ju plne potvrdil. Tento denník sa pritom informovaniu o tejto kauze vyhýba. Poznamenávam, že v priamom styku s nikým z čelných predstaviteľov ZPO som nebol, hodnotím ich len podľa verejných prejavov a verejne známych počinov. Od zástupcu asi tisíc bratislavských členov z pravdepodobnej množiny asi 10.tis veriteľov Drukosu a asi 80.tis ostatných nebankoviek som sa prakticky nedozvedel nič cenné, okrem zistenia, že sa z nich asi nik v práve nevyzná, sú preto nútení troviť horibilné peniaze na advokátske služby. Nadobudol som pocit, že sú schopní spôsobiť úmyselnú i neúmyselnú škodu aj na účet svojich členov, v prospech svoj či niektorých záujmových skupín a na úkor iných záujmových skupín, čo u Ing. Mojžiša sa za 6 rokov nikdy nepotvrdilo. Pokiaľ má niekto dôkazy pre iný názor, môže ich zaslať i anonymne na e-mail uvedený na konci listu.

Môj návrh riešenia:

Drukos v terajšom štádiu ešte riešiteľného rozvrátenia činnosťou záujmových skupín a orgánov štátu by potreboval na dva roky dobre zaplateného manažéra typu Ing. Babiš alebo Ing. Eichler, čo by štát vzhľadom na svoj podiel na kríze mal zafinancovať. Bolo by to určite ekonomicky i politicky najmúdrejšie riešenie. Takáto osobnosť musí Drukos oživiť a vrátiť do činností s pozitívnymi číslami aby svojimi vlastnými výsledkami vybŕdol z krízy zatiaľ katalyzovanej orgánmi štátu a bol schopný splatiť aj s úrokom prípadné štátne dlhopisy alebo inú formu štátnej či bankovej pomoci. V prípade takéhoto riešenia budú aj klienti trpezliví a politické škody pri najbližších voľbách (ktoré vyhrajú komunisti) budú môcť byť citeľne zmenšené.

Vzhľadom na menší rozmer a význam Drukosu (hospodársky, nie však politicky)jediný, kto bez veľkých nákladov by kauzu ešte mohol vyriešiť je Ing. Mojžiš, pretože pozná pomery, cíti určitý podiel viny, chce rehabilitovať svoje meno, má morálku i svedomie a zatiaľ ( hoci čiastočne otrasenú) i dôveru klientov. Pokiaľ viem, po celý čas existencie Drukosu pracne bojoval a odstraňoval zlodejov, chytrákov, vagabundov a kšeftárov s databankami z radov zamestnancov a nezistil som doteraz, že by uprednostnil vlastných zamestnancov ani verných v poradí vyplácania veriteľov. Túto skutočnosť by bolo vhodné preveriť ako rozhodujúci doklad jeho dôveryhodnosti. Toto je moje osobné hodnotenie situácie a jeho osoby bez doteraz jediného priameho kontaktu s ním.

V každom prípade prokurátorský dozor činnosti manažmentu i zahraničného investora považujem za nevyhnutný. Okrem dozoru nad zákonnosťou môže významne pomôcť manažmentu čeliť nežiadúcim, teda účelovým právnym, advokátskym či majetkovým záujmom, uprednostňovaniu pri vyplácaní veriteľov a čeliť hospodárskym a finančným hyenám, niektorým veľmi vplyvným, aktívne intrigujúcim či čakajúcim obďaleč a podľa klebiet aj so skrytým ekonomickým previazaním na konkrétne vládne špičky, ktoré nebudem pochopiteľne menovať, ani ústne, kvôli prezumpcii neviny a mimoriadnej dôkaznej situácii, pretože právne ide o “tichých spoločníkov na doručiteľa”.

Slovensko veľmi potrebuje ľudí, čo vytŕčajú z radu! Pre civilizačnú mladosť nie je však ešte dosť spôsobilé prijať tento fenomén. Prevláda tu stále mentalita poloprimitivizmu – závisti, škodoradosti, neprajnosti či rovnostárstva a stínania “vytŕčajúcich hláv”. Takmer všetci, čo by mohli pomôcť množiť počet osobností “vytŕčajúcich” nad priemer sú oveľa spokojnejší keď nič neurobia preto. Je to preto, že sú malí a hlúpi, čo však nikdy nespoznajú. Sú však vo funkciách, lebo mocní servilných milujú. Servilní totiž nikdy pred omylmi či prehmatmi mocných nevystríhajú, pretože pojem verejná služba si pletú s pojmom osobný profit.

Tento dopis Vašu odpoveď naň rovnako ako všetky budúce dokumenty tejto kauzy nájdete spolu so žalobou z 01.04.2003 na internete pod značkou www.svoren.szm.sk.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Adresa: Ing. Ján Svoreň, Šancová 44, 811 05 Bratislava