čl. 36 (3) Každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného št. orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávny úradný postup a podľa Ústavy, zák. 460/92 čl. 46 (3) Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonné rozhodnutím súdu, iného št.
orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.Žalobca: Ing. Ján Svoreň, Šancová 44, 811 05 Bratislava plus priebežne pripojení
Žalovaná strana: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
Predbežné laické odôvodnenie žaloby a návrh rozsudku – 1. časť:
Zlé hospodárske výsledky a priebežné tunelovanie firiem BMG a Horizont priviedlo tieto firmy k úpadku a zastaveniu činnosti. Táto skutočnosť vyvolala neodôvodnenú, tzv. emotívnu paniku aj medzi členmi a veriteľmi dovtedy sa pozitívne rozvíjajúcej firmy Drukos a jej dcérskych spoločností. Ročné kapitálové výnosy z členstva v BDV družstve krytého majetkom Drukosu boli na úrovni asi 20% kapitálovej účasti člena. To bolo asi 60% výnosov ponúkaných v BMG a Horizonte.
Výnosy v Drukose boli porovnateľné s vtedajšími najlepšími bankovými úložkami. Následkom paniky bolo nielen okamžité zastavenie dovtedy pravidelného kolobehu kapitálu (na ktorý boli nastavené zmluvy o vyplácaní výnosov či istín), ale panika privodila tzv. “ľudový cross difault” – nikto zmluvy nepredlžoval, všetci vyberali. V tejto situácii muselo byť vyplácanie zmluvných istín a výnosov pozastavené. Vedenie Drukosu (Ing. Mojžiš, g.r.) opakovane hľadal u štátnych predstaviteľov pomoc, napr. v civilizovanom svete obvyklým vypísaním štátneho dlhopisu, ktorý by bol z výnosov Drukosu splácaný.
Pravdepodobne osobné averzie rozhodujúcich štátnych predstaviteľov, totálna nečinnosť poslancov NR, nevraživosť bankového sektoru voči firme, ktorá im “liezla do kapusty” a úplný nedostatok materiálnej “motivácie vplyvných” vyústil vo viacnásobné odmietnutie podať pomocnú ruku inak zdravej firme, čím sa aj
40 tisíc ľudovým kapitalistom s kapitálom 4 miliardy Sk odmietlo akokoľvek vyjsť v ústrety. Tento postoj vrcholných orgánov štátu a bankových hyen je len vyvrcholením celej série protiústavných, nesprávnych úradných postupov či rozhodnutí orgánov štátu medzi ktoré bezpochyby patrí i nečinnosť.
Tento postoj štát a jeho orgány praktizujú nielen voči všetkým nebankovým inštitúciám ako hospodárskym objektom s vyzbieraným kapitálom (čiže úsporami vkladateľov) skoro 30 miliárd Sk, ale i voči živým subjektom - 280 tisíc vkladateľom, čo predstavuje takmer milión dotknutých občanov (s rodinnými príslušníkmi). Najvyšší vládni činitelia sa znížili k účelovému zdôvodňovaniu svojho cynizmu k tejto mase občanov - legálne a právne nespochybniteľne kapitálovo podnikajúcich, šporovlivých a teda želateľne aktívnych, ktorí poctivo štátu z tejto činnosti odvádzali dane - centrálne cez Drukos. Dokonca osobnou angažovanosťou celkom konkrétni vládni činitelia verejným vystupovaním v masmédiách trestuhodne zavádzali a nepravdivým informovaním štvali verejnú mienku, že “poškodení chcú náhradu na úkor daňových poplatníkov”, t.j. ostatných občanov. Sprostou lžou napr. je i stotožňovanie už spomínanej bežnej dlhopisovej návratnej transakcie s oddlžovaním bankového sektoru, ktoré realizoval štát v 46 násobných objemoch (cca. 184 miliárd Sk) – ale nenávratne – a teda naozaj z daní všetkých nás a na účet všetkých nás – bezodplatne. (Namiesto toho, aby zodral z kože všetkých konkrétnych bankových a úverových zlodejov aj s príbuzenstvom, prípadne ich zavrel až do doby úplnej náhrady škody.)
Napriek tejto hospodársky i spoločensky diskriminačnej a Drukos i občanov znevažujúcej situácii zo strany štátu a “ozdravených bánk” sa podarilo gen. riaditeľovi Drukosu nájsť zahraničného investora, ktorý v masmédiách verejným prísľubom vyplatenia veriteľov do 4 rokov, podpisom zmlúv a prvým vkladom 260 miliónov Sk prevzal Drukos. (V dozorných orgánoch zahraničnej firmy BDV Depositors Trust dokonca figuroval i predošlý veľvyslanec USA na Slovensku Ralph Johnson.)
Medzičasom niekoľko chytráckych hyen alebo samovrahov (podľa tlače 38, podľa Obchodného vestníka 63/2002 piati) žiadalo konkurz. Štátny orgán (justícia) asi 4 razy zamietol vyhlásenie konkurzu na Drukos ale údajne po výmene sudkyne súd piatym rozhodnutím konkurz vyhlásil. Dodnes, takmer 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu, súd nezverejnil “uznesenie s úplným odôvodnením” v masmédiách napr. v dennej tlači, čo by bol úradne správny postup, ak účastníkov konania je 40 tisíc./Medzičasom Najvyšší súd SR konkurz zrušil ako neodôvodnený ./
Tiež oznamy čohokoľvek na vývesnej tabuli súdu (ako v 14. storočí) alebo v skrátenej forme v Obchodnom vestníku v tomto prípade vonkoncom nemožno označiť za správny úradný postup, síce formálne zákonný, ale nespĺňajúci zámer zákona. Pýtam sa, v ktorom článku slovenská Ústava deklaruje záujem štátu aby sa udržovalo nízke právne vedomie obyvateľstva aj keď na druhej strane jeho zvyšovanie fiškálsky vôbec nespomína. Štát je však podľa Ústavy povinný všemožne nielen chrániť 4 miliardy úspor, súkromný to majetok 40 - 120 tisíc občanov, ale má povinnosť vytvárať podmienky na jeho zveľaďovanie. Čo preto urobil v tomto konkrétnom prípade? Ak máme civilizačne pokročiť na úroveň vyspelej Európy, občania sa musia dožadovať zákonnosti. Musia byť aktívni a podnetní nielen v podnikaní, ale konkrétni aj pri odhaľovaní chytráčenia a úkladov vplyvných ekonomických a právnych hyen a korupčníkov. Udržovanie všeobecnej neinformovanosti a pasivity radových občanov ale i zdravej časti právnych inštitúcií je zárukou nevídanej prosperity niektorých kást a pravdepodobne v ich prepojení na politické strany a tým vládne špičky je treba hľadať odpoveď na nečinnosť, aroganciu, cynizmus, ignorantstvo a nekonečné 12 ročné “okecávanie” problematiky malého a stredného podnikania.
Najmenej dvomi auditmi možno dokázať, že Drukos ako celok napriek veľkému počtu veriteľov, hoci vznikol z nuly, mal pozitívne hospodárske výsledky a v podstate bol zdravý. Vôbec nie je potrebné dokazovať, že akokoľvek dobre vedený konkurz zabezpečí veriteľom (okrem štátu a niekoľkých právnych hyen) len zlomok, max. 20% toho, čo napr. ponúkané verejne kontrolované vyrovnanie zo strany BDV Depositors Trustu alebo už spomínaná dlhopisová pomocná ruka štátu. V plnom rozsahu tento konkurz spochybňujem a označujem za síce formálne zákonný, ale nesprávny úradný postup a teda v konečnom dôsledku za nezákonný, za ktorý štát bude volaný na zodpovednosť pred orgány hospodárskeho práva Európskej únie. Aj v prípade mojej smrti je už zabezpečené pokračovanie.
Vzhľadom na tieto predbežne známe skutočnosti požadujem v mene 120 tisíc aktívne podnikajúcich a napriek tomu štátom ohrozených občanov v lehote do 4 rokov (do septembra 2006) náhradu škody vo výške
4 miliárd Sk, ďalej paušálnu náhradu trov a zastúpenia a náhradu inej nemajetkovej ujmy všetkým postihnutým aj s príslušenstvom až do dátumu úhrady.
Žiadam týmto aj zosobnenie škôd na strane orgánov štátu voči všetkým, ktorí sa roky až do úplného konca za naše dane iba situácii prizerali, prípadne drízdali, ale nekonali.
Táto žaloba bude vzatá späť, ak orgány štátu napr. cestou konkurzných správkyň dohliadnu formou pravidelných verejných mediálnych informácii v tlači na hospodársku činnosť BDV Depositors Trustu a na priebeh navrhnutého vyrovnania podľa verejného prísľubu zo dňa 16,10.2002 vo výške istiny a primeraného výnosu alebo iným spôsobom reálne a úplne napravia doterajší nesprávny úradný postup orgánov štátu.
Vládne riešenie niekoľkonásobne väčšieho problému tohto druhu Českou vládou (Kampeličky) opäť raz preukázalo o koľko sme civilizačne mladší.
Dúfam, že slovenská justícia a prokuratúra využije príležitosť k pozitívnemu posunu svojej európskej reputácie a vládni činitelia a poslanci k prepočtu, čo je pre štát a jeho obyvateľov lacnejšie – náklady z megasporu a povesť banánovej republiky, zánik fungujúcej firmy a demotivácia a sklamanie st
átisícov aktívnych občanov alebo múdre vyrovnanie, fungujúca firma, povesť hospodársky a právne férového štátu a pozitívna motivácia státisícov malých a stredných podnikateľov.Pod túto žalobu sa môže podpísať každý, kto sa s prevažnou časťou jej argumentov stotožňuje (nielen veritelia). Kto má na to, môže k žalobe pripojiť argumenty, návrhy a dôkazy na jej podporu, aby právny názor v tomto megaspore konajúcich sudcov nebol spochybniteľný. Pretože podľa zákona sudcovia na Slovensku za svoj právny názor s
kutočne nie sú postihnuteľní (okrem výčitiek vlastného svedomia). Dokonca ani keď bielu označia ako čiernu.Aktuálnou je otázka, komu vyhovuje konkurz. Jednoznačne kapitálovo a mocensky (vplyvom) silným a aparátu, ktorý toto jaloviarstvo obsluhuje. Štátnym orgánom a advokácii, prípadne hyenám s bielym golierom navodzujúcim lovenie v mútnych vodách. Konkurzný rozvrh (poradie uspokojovania veriteľov) praje štátnym orgánom a právnemu chytráčeniu. Advokácia – právne zastúpenie veriteľov – bez záruky výsledku
zaručene zhrabne 4% (160 miliónov z vkladov alebo 32 miliónov z konkurznej podstaty – z toho, čo po nebotyčnom jaloviarstve ostane občanom). Desaťtisíce drobných vkladateľov vyjde na psí tridsiatok, pretože v tom nevedia chodiť, majú prirodzenú averziu k papierovaniu a byrokracii a pre nedostatok informácii ani nič nezmôžu. Vyrovnanie dohodnuté Ing. Mojžišom je podľa zákona i životnej reality jediný zatiaľ známy (pri súčasnom cynizme vládnych predstaviteľov) férový spôsob riešenia, na ktorý treba akurát verejne dohliadať v tlači.Uspokojovanie veriteľov by prebiehalo podľa zročnosti platných zmlúv, prípadne zákonných lehôt (dane, odvody) s prípadným pozitívnym zohľadnením konania tých, ktorí zmluvy predlžovali aj po prepuknutí paniky a zachraňovali situáciu. Čo je však najpodstatnejšie – firma môže umným spravovaním existovať naďalej a produkovať.
Konkurz je kolosálne jaloviarstvo, raj pre parazitov a príživníkov, typický hyenizmus (živenie sa na mŕtvole alebo slabých). Tu však nejde o zdochlinu – OBJEKT, ale pričinením štátnych orgánov ohrozený SUBJEKT – 40 tisíc vkladateľov alebo 120 tisíc občanov priamo dotknutých.
Pripomeňme si rozdiel týchto pojmov:
OBJEKT - predmet záujmu, činnosti, budova, jav
SUBJEKT – vnímajúca, chápajúca, premýšľajúca, konajúca BYTOSŤ
Súčasná ignorancia uvedeného rozdielu pojmov si zasluhuje pád vlády alebo čestnú nápravu z jej strany.
Postoj vlády ako najvyššej výkonnej moci žalovaného štátu a jeho orgánov k tejto problematike od samého začiatku až doteraz je presne to, čo naháňa ďalšie tisíce sklamaných voličov do košiara komunistickej strany.
Doterajší postup štátu a jeho orgánov dokázateľne spochybňuje nasledujúce články Ústavy:
- o princípoch trhovej ekonomiky a ochrane a podpore hospodárskej súťaže (trvalá hlboká ignorancia problematiky malého a stredného podnikania)
- o práve na zachovanie ľudskej dôstojnosti a o práve na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromia a rodinného života (ignorancia postihnutých vrátane rodinných príslušníkov v počte do 1 milióna občanov pri všetkých nebankových inštitúciách)
- kontrolné, štatistické, daňové a finančné orgány štátu a náväzne verejnoprávne médiá svojimi informáciami nezaručili právo na pravdivé informácie o hospodárskych subjektoch ktoré sú predmetom tejto kauzy
- štátne orgány svojim úradným postupom nezaručili “rovnaký zákonný obsah a ochranu” práva všetkých vlastníkov vlastniť majetok (porovnaj štátnu ochranu v kauze “ozdravenia” bánk z nečestného podnikania a úverových krádeží a ochranu radových občanov legálne a čestne podnikajúcich v nebankových inštitúciách)
- ak išlo o podvodné alebo nezákonné podnikanie, opäť štátny orgán – prokuratúra – nechránil rovnako práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a práva štátu (účtovné, hospodárske a daňové audity príslušné štátne orgány nikdy nespochybnili a dane – cca. 500 miliónov Sk ročne a odvody – cca. 100 miliónov Sk ročne vybrali v prospech štátu a ostatných aj nezúčastnených občanov)
- štátne orgány svojim doterajším úradným postupom nezaručili v tejto kauze rozhodujúce ústavné právo (ľudské i hospodárske), že vlastníctvo nemožno zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.